Riziká babieho leta | Mlynoviny
Články 26.10.2019

Riziká babieho leta

Alergie: Väčšina ľudí si myslí, že odznením leta sa pominul aj strašiak menom peľové alergie. Nie je to však úplne pravda. Samozrejme ich výskyt klesá s nižším množstvom peľu v prostredí, každopádne však úplne nepominie a preto si v nasledujúcom článku vysvetlíme, kde je pri alergiách problém a ako ich odlíšiť.
 

História: Prvýkrát sa tento pojem použil v r. 1906 vo Viedni a pochádza zo slov allos- pozmenený a ergos- reakcia. Prvá anafylaktická reakcia (život ohrozujúci stav pri alergii) bola zaznamenaná už v roku 1902. Charles Richet mal za úlohu nájsť sérum pre plavcov v oceáne, ktorí boli často popálení medúzami. Zistil, že pri opätovnom vystavení jedu medúzy reagujú plavci omnoho prudšie.

 

Podstata alergie: Náš imunitný systém si vybudoval schopnosť tvoriť špecifické protilátky voči nebezpečným podnetom z okolia. Je to 5 typov protilátok a to triedy (IgA, IgD, IgE, IgG,IgM), pričom bežne pri bakteriálnych ochoreniach sa zapájajú najmä protilátky tried G a M, tie majú za úlohu označiť nepriateľa, aby ho mohol náš organizmus zničiť. Pri alergiách sa tvoria predovšetkým triedy IgE a tie sa následne viažu na bazofily a mastocyty, ktoré uvoľnia histamín zodpovedný za rozšírenie ciev a to následne spôsobí vyššie prechádzanie vody z ciev do tkaniva. Bežne to pozorujeme ako opuch.

 

 

Zvýšená produkcia IgE sa pozoruje aj pri parazitárnych ochoreniach kde je to typicky sprostredkovaná imunitná odpoveď. Alergia v jednoduchosti nastáva keď naša imunita nemá dostatok podnetov a začne si hľadať nepriateľov, aby bola zaneprázdnená. Za bežných okolností sú jednotlivé typy imunity v rovnováhe, prípadne mierne prevažuje vďaka evolúcii Th1 namierená proti baktériam, obr. 1

 

 

V prípade ak preváži Th2 tak následne pozorujeme ochorenie označované ako alergia.

 

Existuje viacero teórii častejšieho výskytu alergií v súčasnosti: a) Hygienická teória

                                                                                                       b) Zvýšený stres v prostredí

 

A) Hygienická teória: vychádza zo základného rozdelenia imunity na boj proti baktériam a boj proti parazitom, pričom evolučne prevládala línia Th1 na boj proti baktériam. To sa však v poslednom období zmenilo aj vďaka vysokému stupňu hygieny. Náš imunitný systém sa prenastavil na produkciu IgE – príznačnú pre boj proti parazitom, ktoré však absentujú a organizmus si hľadá umelého nepriateľa. S tým súvisí aj zaujímavosť, ak je alergik postihnutý črevnými parazitmi, tak sa uňho v tomto období nemusí prejaviť alergia, alebo bude omnoho slabšia, pretože Th2 nastavená imunita získa svojho prirodzeného nepriateľa.

 

B) Zvýšený stres v prostredí: súvisí s vylučovaním hormónu kortizol. Keď sme pod stresom tak sa nám vyplaví kortizol, aby sme lepšie zvládli veľkú záťaž na organizmus v podobe stresu. Kortizol spôsobí odumretie bielych krviniek a utlmí nám imunitu, vďaka čomu sa vieme venovať potrebným veciam a neochorieme na bežnú chrípku. Jeden z problémov je ale rozvíjajúce sa ochorenie, ktoré unikne oslabenej imunite a taktiež nepomer medzi imunitnými typmi Th1 a Th2.

 

Okrem iného to je spôsobené aj lepšími životnými podmienkami, zmenou stravy (v súčasnosti sa napríklad pije pasterizované mlieko oproti rozvojovému svetu, kde nemajú problém s alergiami), prípadne nadužívanie antibiotík a ich časté užívanie, spôsobí riziko vzniku alergie na penicilín a jeho deriváty a znemožní jeho podávanie v situácii, keď bude naozaj potrebný.

 

Riziká na jeseň: Momentálne v jesennom období sme najviac ohrození spór húb a plesní, alergénov iritujúcich tráviaci trakt, pretože je po letnej sezóne dostatok sušeného ovocia, zeleniny a rôznych korenín. Z peľových alergií to môže byť ambrózia a palina.

 

Na obrázku môžete vidieť ambróziu a palinu, ktoré kým sa nevyskytnú prvé mrazy môžu najmä počas babieho leta spôsobovať alergie

 

 

v neposlednom rade nemôžme zabudnúť na tzv. skrížené reakcie. V prípade ak sú si antigény (častice spúšťajúce alergickú reakciu) podobné, môžu spustiť alergiu aj predtým nealergénne podnety.

 

 

Môžete vidieť, že pre ľudský organizmus sú si z hľadiska imunity veľmi podobné napríklad aj na prvý pohľad úplne odlišné látky ako latex a banán. To je taktiež dôvodom, prečo by ste sa v prípade peľových alergií mali vyhýbať aj čajom z čerstvého ovocia.

 

Prejavy: Najčastejšie prejavy alergií sú: opuchnutý jazyk a svrbenie kože, slzenie a štípanie očí, upchatie a tečenie z nosa, záchvaty kýchania, svrbenie nosa a podnebia, strata čuchu totiž najbežnejší typ alergie je spojený práve s vdýchnutím peľových častíc a preto aj prvé miesto, kde sa imunitná odpoveď prejaví bude dýchacia sústava. Problém je časté zamieňanie alergických príznakov s klasickým prechladnutím, ktoré by sa väčšina ľudí rozhodla len vyležať. V prípade ak sa neuskutoční profylaxia a nenastaví liečba, tak sa môže alergia pretaviť do iného ochorenia, ako je napríklad chronický zápal prínosových dutín, prípadne u 60-70 percent neliečených pacientov je riziko astmy.

 

Terapia: Základným predpokladom pre úspešný boj s alergiami je vyhýbanie sa prostrediu prípadne strave, kde sa alergény nachádzajú. V prípade ak však už do kontaktu prídete tak najlepšie je ak máte po ruke antihistaminiká a pri silnej alergickej reakcii je potrebná aj dávka adrenalínu a kortikoidov. V súčasnej dobe sa dostáva do popredia nový typ liečby, ktorý pozostáva z podávania zvyšujúcej sa dávky alergénu, vďaka čomu sa mení typ imunitnej odpovede na IgG a IgM, ktoré nie sú sprevádzané vylučovaním histamínu a tak rozsiahlym zápalom, opuchom a prípadne až anafylaktickým šokom.